Každý deň si čas na natiahnutie tunajších hodín nájde študent Peter Fridrich. Mladý študent techniky sa o hodiny nielenže stará, ale stojí aj za ich spojazdnením. Ešte pred niekoľkými rokmi sa totiž hlas hodín dolinou neozýval, čo sa zmenilo po tom, ako ich opravil.
"Okolo klopačky som chodil už od detstva, so starkými či rodičmi na prechádzky. Tie hodiny si pamätám odmalička. Keď sme sa sem prvýkrát dostali, to bolo v roku 2010, tak hodiny už boli nefunkčné. Išlo najmä o to, že ich nemal kto naťahovať a boli tam aj nejaké drobné poruchy," spomína si mladý študent.
Za pomoci starého otca tak vyhľadal pána, ktorý hodiny v klopačke kedysi naťahoval, a aj vďaka jeho radám hodiny opäť spojazdnil. Starostlivosť o hodiny však podľa jeho slov nespočíva len v každodennom naťahovaní. "Treba ich mazať približne dva- až trikrát do roka. Samozrejme, predtým ich treba vyčistiť, aby nebol na nich prach," vysvetlil.
FOTO: Klopačka v obci Hodruša - Hámre, Foto TASR, 12.januára 2018.
Ich funkcia spočíva v jednoduchom pohone na závažia, fungujú na podobnom princípe ako kukučkové hodiny. "Majú dve kamenné závažia na konopných lanách a tie svojou tiažou poháňajú mechanizmus hodinového stroja," priblížil Fridrich.
Hodiny boli do klopačky inštalované v roku 1611, vyrobil ich hodinársky majster Martin Roxer z Partizánskej Ľupče. Pôvodné hodiny boli neskôr prestavované. "Boli sem pridané dve ďalšie kolesá a jedno pôvodné bolo odstránené. Odvtedy sa do stroja viac ako 200 rokov drasticky nezasahovalo," poznamenal Fridrich.
Zvláštnosťou je, že ciferník hodín nemá dve ručičky, ale iba jednu, a to hodinovú. Minúty teda neukazujú. "Tá ručička môže pôsobiť trochu mätúco, lebo má dve ramená. Druhé rameno slúži na vyvažovanie a má podobizeň mesiaca," ozrejmil Fridrich s tým, hodiny ukazuje zašpicatený ukazovateľ.
Podľa jeho slov to má jednoduché vysvetlenie. Keďže pochádzajú z roku 1611, vahadlo, ktoré regulovalo hodiny, nebolo veľmi presné. Hodiny sa tak za deň mohli pomýliť aj o 15 až 60 minút. "Čiže nemalo nejaký praktický význam ukazovať minúty," dodal.
FOTO: Pohľad z veže klopačky v obci Hodruša - Hámre, ktorá je jednou z piatich dochovaných banských klopačiek na Slovensku. Obci sa klopačku podarilo v minulom roku zrekonštruovať. Hodruša-Hámre 12. januára 2018. FOTO TASR
Klopačka kedysi slúžila na zvolávanie baníkov do práce a tiež ako pozorovateľňa. Klopanie sa používalo aj pri iných udalostiach, ako napríklad pri požiaroch, pohrebov, pri príchode nepriateľa či slúžilo na vydávanie časových signálov.
"Klopačka je vlastne drevená tvarovaná doska, na ktorú sa udiera dreveným klopadlom, aby sa zvuk lepšie šíril. Zboku má navŕtané ozvučné kanáliky a jej výhoda spočíva v tom, že väčšinou tie banícke oblasti bývali v dolinách a v tých dolinách sa zvuk klopačky veľmi dobre šíri," priblížil mladý študent.
V porovnaní so zvonom sa dalo dávať na klopačku viacero signálov, navyše sa zvuk nešíril tak ďaleko ako zvuk zvonu, čiže nepriateľ nezistil, že je odhalený. Keďže klopačka svojho času slúžila aj ako pozorovateľňa, na jej vrchole sa nachádza dodnes funkčná ochodza. Po vystúpení na ňu sa návštevníkom, ktorí sem prichádzajú počas celého roka, naskytne pohľad na celú dedinu a priľahlé Kopanice.
Obci sa klopačku podarilo v minulom roku zrekonštruovať. Ako priblížil starosta Jozef Uram, na tento účel sa podarilo samospráve získať dotáciu 25.000 eur z ministerstva kultúry. Peniaze použili na opravu strechy, ktorá bola v dezolátnom stave a na ďalšie stavebné úpravy.
FOTO: Hodinový stroj vo veži klopačky v obci Hodruša - Hámre, ktorá je jednou z piatich dochovaných banských klopačiek na Slovensku. Obci sa klopačku podarilo v minulom roku zrekonštruovať. Hodruša-Hámre 12. januára 2018. FOTO TASR.
